Celovečerný program Listy pripravilo Tančné divadlo Ifjú Szivek v roku 2005. Premiéra prebehla na počesť 50. výročia súboru vo Hviezdoslavovom divadle v Bratislave.
Listy predstavujú tradičnú tanečnú kultúru územia Slovenska, severnej časti historického Uhorska s použitím písomností, listov a spomienok Bélu Bartóka, Zoltána Kodálya, Sándora Petőfiho a Sándora Máraiho. Dušan Hégli predstavuje “Hornú zem” konca 19. a začiatku 20. storočia očami skladateľa, bádateľa, básnika a spisovateľa. V Listoch, ktoré v programe odznejú, opisujú autori svoje dojmy a zážitky z terénneho výskumu, zbierok, zo svojich ciest na tomto území a vyznávajú svoje postoje ku kraju a k ľuďom, ktorí tu žijú.
„Vždy ma zamestnávalo, aby sme tance jednotlivých oblastí nielen intepretovali, ale aby sme im porozumeli. K dôveryhodnej interpretácii jednoznačne patrí poznanie doby, prostredia, v ktorom tance žili. Takto som dospel k Denníku Zoltána Kodálya, v ktorom skladateľ zhŕňa svoje poznámky k terénnym zbierkam v gemerskej a nitrianskej župe. Tie poznámky ma zaujali natoľko, že som sa rozhodol, pozbieram si všetky možné písomnosti spisovateľov, skladateľov, súvisiace so zvykoslovím, hudobným a tanečným folklórom na území. Béla Bartók cestoval a zbieral piesne na území Slovenska v roku 1909, a svoje dojmy a poznatky aj opísal. Petőfi pochodil toto územie v roku 1945, a svoje zážitky spísal humornou, príbehmi okorenenou formou v denníku. Zážitky a opisy Sándora Máraiho z územia sú tiež úchvatné. Cieľom programu Listy je oživenie istého obdobia, v ktorom sa tance, interpretované
na scéne, tancovali. Sme presvedčení, že vďaka Listom, vďaka písomnostiam o dobe a území vieme odovzdať nielen dôveryhodný ale aj rýdzo ľudský pohľad na dobu a dobovú kultúru."
Péter Kaszás: Listy, Magyar Nemzet, 17. 07. 2005 (citát od Dušana Hégliho, umeleckého vedúceho tanečného divadla)
Na scénu sa v programe dostávajú hudba a tance Maďarov, Slovákov, Rómov Židov, verne odzrkadlujúce etncikú rôznorodosť územia. Tance sú predstavené postupne na základe historického a geografického členenia, poukazujúc na výraznú podobnosť tanečných kultúr. Rozdielnosť medzi tancami, tanečnými typmi nie je daná národnosťou: počas obdobia národného obrodenia sa moderné tance, ako čardáše a verbunky stávajú súčasťou tanečnej kultúry na južných častiach žijúcich Maďarov, kým ďalej od centra, v severnejších, Slovákmi obývaných častiach sa zachovávajú staršie typy tancov, krútivé, inštrumentálne a skočné tance prípadne tance so zbraňami. Program však zďaleka nie je len tanečnou ilustráciou odznievajúcich listov: tanec, hudba, scéna a sled myšlienok sa objavujú ako vzájomne sa podporujúce, posilňujúce prvky dramaturgicky jednotného a premysleného celku.
Trvanie: 70 min
