Farnosť Ivana Fjelsteda obýva bizarná komunita ľudí odsúdených na verejnoprospešné práce. Ivan sa so svojím optimizmom a neoblomnou vierou snaží "svoje ovečky" udržať pokope, tak Gunnara, bývalého alkoholika a sexuálneho násilníka, ako aj Khalida, pakistanského vykrádača benzíniek. Sem prichádza neonacista Adam. Ivan ho víta: " Zlí ľudia neexistujú. Na také tu neuveríme."
Adamove meno po hebrejsky znamená אדם, teda človek.
Praotec ľudstva. Toto eno nie je vlastným menom: ale "adam" = človek. Ako prototyp celého ľudského rodu, "adam" , Boží posledný, najvyššia bytosť na Zemi. Z tohto hľadiska v sebe "adam" zahŕňa aj Evu: dva rody tvoria dokopy pojem ľudskej rasy. (1 MOJ 1:27; 2:23; 5:2)
Tento človek si za cieľ svojej dvanásťtýždňovej verejnoprospešnej práce zvolí upečenie jablkového koláča. Postupne naráža na nové prekážky a preto jeho cieľ naberá nový smer... Postaviť sa na stranu zla proti dobru. Alebo na stranu racionality proti zaslepenosti? Za triezvy úsudok proti slepej dobrote? Bojujú spolu dva extrémizmy, dva radikálne ideológie. Hľadanie zmyslu života vedie cez rozpoznanie dobra a zla.
