Tanec na strunové nástroje, bicie a klavír

Béla Bartók patrí nesporne medzi najznámejších skladateľov a muzikológov sveta – napriek tomu je len málo ľudí, ktorí poznajú členenie jeho životného diela, rozmery jeho činnosti.
V jeho diele sa jedinečným spôsobom stretáva tradičná ľudová kultúra a skladateľská genialita. Bol schopný vytvoriť nové kompozície spôsobom, ktorý zachoval ducha a silu tradičnej hudby.

Bartók má so Slovenskom nespočetné väzby – osobné, výskumné, interpretačné. Prostredníctvom matky je zviazaný s Bratislavou, tu absolvoval konzervatórium. Na území Slovenska mal mnohé koncerty. Precestoval obce v gemerskej, komárňanskej, nitrianskej, hontianskej a zemplínskej župe a na Podpoľaní, výsledky terénnych výskumov publikoval
vo viacerých dielach.

Program s názvom Tanec na strunové nástroje, bicie a klavír je determinovaný folklórnymi základmi Bartókovej hudobnej geniality. Vidieť to na použití tanečného materiálu a rytmike, dinamike, od západnej kultúry odlišných harmónií tradičnej ľudovej hudby. Do jeho hudby sa včlenil ľudový tanec vo svojej celej hĺbke. Stal sa organickou súčasťou jeho hudby ako
v používaní tanečných foriem, tak aj v prípadoch, keď sa tanec do hudby dostáva abstraktne.
V Bartókovej hudbe je doslova možné počuť tanec. Autor programu sa snaží zviditeľniť tanec
v hudbe. V hudbe, ktorá mala taký zásadný vplyv aj na Bartóka.

Dielo a osobnosť Bartóka zaujíma Dušana Hégliho už roky: jeho opis zo súťaže dudákov
z Hontu bol inšpiráciou jeho programu z roku 2001 s názvom Hontiansky igrici.  V programe Listy sa už prejavuje jeho osobný postoj a skúsenosť zberateľa pôvodneho materiálu z terénu. Všetky hudobné prvky, scénické obrazy a kostými spojené s autentickým prevedením pomáhajú divákovi pochopiť základné súvislosti Bartókovho diela a odkazu.

Zábery, listy, nahrávky na fonografe, tance, zbierky, pamäti, Bartókova muzika a jeho poznámky, a napokon „vnútorný film“, ktorý z týchto komponentov vznikol u autora... To je Tanec na strunové nástroje, bicie a klavír.

  1. Tanečná suita
  2. Sikulské piesne
  3. Štyri tance z Csíku
  4. Pastiersky tanec
  5. Súťaž dudákov 1910
  6. Duet na niňaru
  7. Dvadsať slovenských ľudových piesní
  8. Rumunské tance
  9. Len z čistého prameňa
  10. Tanec na strunové nástroje
     

V programe odznejú časti z Bartókových diel: Štyridsaťštyri duetov na dve husle, Tri piesne z Csíku, Štyri slovenské piesne, Rumunské ľudové tance, Hudba na strunové nástroje, bicie a čelestu.

Tradičné tance a hudba pochádzajú z oblasti Podzoboria, Gemera, Podpoľania, Transsylvánie, Felcsíku, Somogyu, Šiah, Južnej nížiny, z okolia rieky Slaná, horného toku Marošu, z Biharu a Kalotaszegu.

Tanečníci
Renáta Fecskeová, Zsuzsanna Hanusz, Mária Horváthová, Zuzana Kassaiová, Anita Kovácsová, Anikó Lépesová, Flóra Monozlaiová, Friderika Varga, Zsófi Varsányi, Peter Bitter, Tamás Dobsa, Gábor Gálik, Imre Madocsai, Attila Oláh, Richard Reicher
Spoluúčinkujú
Bence Hégli, Máté Hégli
Hudobníci
Gergely Koncz – husle, Dénes Németh – husle, László Mester – viola, ütőgardon, Tibor Lelkes – kontrabas, bubon
Hudobná réžia
Gergely Koncz, László Mester, Dušan Hégli
Výuka spevu
Péter Árendás
Technická spolupráca
Richard Reicher
Kostým
Edita Seifertová
Asistent choreografa
Anikó Lépesová
Choreografia
Anett Nagypál, Ignác Kádár (3), Dušan Hégli (1,2,4-10)
Réžia
Dušan Hégli